barbakanka

Tak sa mi to pomaly blíži. Alebo rýchlo, podľa toho, ako sa na to člove díva. Mne pomaly, lebo sa na to teším. Konečne zase vypadnem a ešte z toho budem niečo mať. Už od marca idem pracovať do Reichu:-) Presnejšie do Berlína, čo je mesto, ktoré na mojej škále obľúbenosti bezkonkurenčne zdieľa miesto č. 1. A ak sa pýtate, čo tam budem vlastne robiť, tak odpovedám NIE. Nebudem robiť au-pair ani inú podobne kvalifikovanú prácu - napr. ošetrovateľka bez legálne vybaveného pobytu. Budem robiť... podržtašku v nemeckom parlamente. Ak teraz niekto za monitorom hovorí: "tá sa ale má, to sa budem mať ako prasa v žite", tak ho poteším. Ani veľmi nie. Aspoň nie finančne. Rozhodla som sa dobrovoľne ukončiť svoje normálne zamestnanie, čo sa može zdať v dnešnej dobe ako sociálna sebevražda, a budem pracovať ako štipendista za peniaze, ktoré má na Slovensku predavačka v supermarkete. Aspoň si tie peniaze budem viac vážiť:-) Ale keďže som ešte mladá, tak si nejaké to finančné strádanie smiem dovoliť. Predsa len, spolupracovať s poslancom Bundestagu sa nepodarí každý deň. Inak mám klasicky zabezpečený nemecký full servis. Ubytovanie mam zaistené už teraz, poistenie tiež, dokonca aj študovať zadarmo mi umožnili. A to všetko asi preto, že Nemci majú stále potrebu dokazovať Európa, že nie sú takí zlí, tak sú ochotní vyhadzovať peniaze vlastných daňových poplatníkov na nás. Už vidím, ako by Slovensko financovalo napr. 50 štipendistov z bývalého ZSSR. Vďaka bohu za výčitky svedomia a teším sa na nakupovanie:-)