barbakanka

Dnes som bola na prechádzke so svojou fenkou. Teda lepšie povedané s fenkou mojej babky, ale na venčenie som tu ja. Keďže sme tú fenku našli pred rokom a pol vyhodenú na ulici v dosť zlom psychickom a fyzickom stave(síce sme jud ali zaočkovať a všetko okolo a aj sa jej snažím venovať) všetkého cudzieho sa hrozne bojí. Bojí sa mačiek, bojí sa hlasných zvukov, bojí sa áut a podobne. Išla som skoro ráno aby sme nestretli žiadnych ľudí a nemuseli sa im vyhýbať. Pre istotu som ešte zišla z chodníka na breh rieky kde naozaj nikto nechodí a pomaly sme šli. O chvíli sa k nám blížila nejaká pani s malým šteniatkom. Tak som pridala do kroku, lebo môj pes začal byť trochu nervózny. Ona pridala tiež do kroku a rozbehla sa za nami, že jej pes sa chce s nami hrať. Tak som jej vysvetľovala že je to fajn a viem, že šteniatko neublíži, ale že môj pes sa hrozne bojí a bude lepšie keď pôjdu ďalej. Tej ženskej to bolo evidetne jedno a proste že jej šteňa sa chce hrať. A to začalo na náš skákať a ohrýzať môjho psa. Ten zostal celý vystresovaný, začal sa mi trhať na vodítku a som ju radšej vzala na ruky(je dosť veľká a ťažká, asi ako menší labrador). No ak som tej ženskej asi 300x nepovedala nech ide preč a dá nám pokoj tak ani raz. A ešte do mňa začala hubovať, že čo som taká netýkavá. Auuuu za toto neiktorých ľudí neznášam. Slušne im poviem aby dali pokoj, ešte im aj uhnem z cesty aby som sa s nimi nestretla. Ja viem, že môj pes je divný a precitlivený , ale to je moja vec a nech sa doňho nikto nestará. Som potom ešte cestou asi 3 min. počúvala jej fundované rady ako sa má vychovávať pes, zatiaľčo tej jej na ňu s...l a a skákal po všetkom na okolo