barbakanka

Tak som sa bola v stredu kultúrne vyžiť. V rámci Protokolu sme boli v DABe na hre Piargy. Uz keď som si pozrela, že je to na motívoch diel Švantnera, Chrobáka a Figuli - teda autorov, ktoré čítajú s radosťou takmer všetci na Slovensku, začala som šípiť zradu :-) A aj tak bolo. Pre tých, ktorí by hru chceli vidieť - nenoste si so sebou hodinky, lebo Vás od stále pozerania na ne začnú boleť oči a budete mať pocit, že čas ide dozadu. Je to dlhééééé - ešte aj na divadlo dlhé. Hra opisovala výjavy z dediny Piargy pod Končistou. Ak by som bola cudzines a vidím túto hru, mala by som pocit, že v 20tych rokoch 20 stor. na slovenskej dedine iba súložili - najlepšie každým s každým a to v takých kombináciách, ktoré by nenapadli ani režisérov pornofilmov a pred inými osobami. No a potom chlastali. Viem, že to na dedine v minulosti nebol med lízať ale PREBOHA veď niekto občas aj pracovať musel. Čo by jedli, kto by tkal látky alebo za čo by si ich kupovali, kto by ovce pásol a z čoho by tú pálenku robili, čo stále pili? No a neviem, či režisér chcel odľahčiť atmosféru, alebo sa nevedel rozhodnúť, či urobí tragédiu alebo komédiu. Lebo niektoré scény boli podľa mňa v kontexte hry absolútne nevhodné a iné proste iba nechutné. A asi som divná, ale vobec sa mi nezdali vtipné scény, pri ktorých pol publika padalo od smiechu do mdlob. Ale najlepšia bola nejaká pani vzadu, ktorá sa smiala vo chvíľach, keď sa naozaj nič nedialo - napr. niekto stál sám pri sporáku chrbtom k publiku. Tak neviem - hra sa mi nepáčila, určite sa našlo mnoho ľudí, ktorí ju pokladajú za skvelú ale asi 100 scén násilnej súlože je veľa aj na vola. A kto chce vedieť ako to skončí, nech číta ďalej - prežijú iba dve postavy z asi 15. Ale chvalabohu to vyriešili so smrťou veľmi šarmantne. Poviem iba - nech žije lavína.