barbakanka

     Globalizácia a hlavne samotný pojem sa stal módou. A možno ešte väčšou módou je antiglobalizácia. Dnes je to vynikajúce slovo, za ktoré sa môže schovať množstvo zakompexovaných ľudí, ktorí sa pri boji proti globalizácii, ktorej sú všetci súčasťou, môžu cítiť aspoň trochu výnimočne. Pretože byť antiglobalistom je oveľa viac pohodlné ako stať sa napr. ekologicky uvedomelým občanom.

    To by sa človek musel vzdať svojho pohodlia, napr. hodiť odpad do 2 rozdielnych vriec. To je príliš náročné a zaberá to množstvo času, ktorí sa dá využiť efektívnejšie v boji proti hnusnej globalizácie alebo ešte lepšie, proti Amerike, ktorá ju u mnohých zosobňuje. Bojovať je totiž veľmi náročné. Je totiž potreba dostaviť sa do nejakých spoločných priestorov(najlepšie neglobalistického pohostinstva a tak podporovať „svojich” a stretnúť sa tam s ľuďmi s rovnakým názorom(nie s iným, protiargumentácia je taktiež vyčerpávajúca a zdržuje od efektívneho boja napr. pri pravom slovenskom pive, ktoré ale tiež nechutí tak dobre ako v minulosti, odkedy ho kúpil „zlý” Heineken :-) ) a vymyslieť stratégiu, teda ešte predtým ako ráno človek vstane a odíde pracovať do firmy, ktorí patrí nejakej nadnárodnej spoločnosti. Samozrejme toto bojovnící nahlas nehovoria a ticho závidia iným bojovníkom, ktorí napr. pracujú  u firmičiek, ktoré sa nadnárodným a krvilačným spoločnostiam ešte bránia.
     Podľa vlastnej skúsenosti mám pocit, že priemerný vek týchto bojovníkov je asi od 17- do 27, plus mínus 30, potom sa už do cesty pripletie jedno alebo aj dve deti a chrabrosť musí ísť bokom a je treba sa „im” podvoliť, aby deti mali aspoň akú takú budúcnosť. Bojovnící nosia často športovú alebo výchadzkovú obuv pôvodne nemeckého výrobcu, šitú v Malajzii, telefonujú medzi sebou mobilmi výrobcov, ktorí sú zodpovední sa prepúšťanie hrdých zamestnancov v Nemecku, aby ďalej zotročovali ľudí v Rumunsku. Kupovanie ich prístrojov je ale iba kamienok do strategickej mozaiky bojovníkov. Čo sa týka podporovania potravinárskeho priemyslu, ktorí podporuje hladomor v Afrike, vyriešili to šalamúnsky, pretože si nechávajú variť od matky a aj preto ju ešte navštevujú alebo u nej bývajú.  Ich plán bude raz jasný, ale ešte ho nevedia ani oni sami. Takže asi som podľa tohto zistila že som globalistka. Vždy, keď sa teraz stretnem s nejakým bojovníkom, vyzujem si svoje adidasky, vyhodím svoju Figaro čokoládu, ktorú prebral Kraft Foods a pôjdem sa hanbiť do kúta:-)